Hrady a zámky

Strečno 16 km

Dejiny hradu sa začali písať v polovici 14. storočia, ale osídlenie hradného vrchu je omnoho staršie. V priebehu niekoľkých ďalších necelých štyroch storočí sa na hrade vystriedalo niekoľko majiteľov.

Koncom 17. storočia ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Dnes je malebná hradná zrúcanina, vypínajúca sa nad riekou Váh čiastočne zrekonštruovaná a zakonzervovaná. Považské múzeum v jeho priestoroch inštalovalo stálu expozíciu o dejinách hradu. V letných mesiacoch tu pôsobí hradná škola a usporadúvajú sa tu programy pre deti aj dospelých. V hradnej kaplnke je možné sa zosobášiť. S protiľahlou zrúcaninou – starý hrad na pravom brehu Váhu tvorí hrad Strečno jedinečnú dvojicu stredovekých pevností.

 

Budatín 26 km

Impozantná stavba Budatínskeho zámku, chránená riekami Váh a Kysuca, bola vybudovaná v druhej polovici 13. storočia ako stážny hrad, na ktorom sa vyberalo mýtne. Hrad patrí k najstarším zachovaným pamiatkam Žiliny. V súčasnosti je v ňom považské múzeum, ktoré sem sústredilo jedinečnú zbierku diel drotárov s 1200 exponátmi – najväčšími na svete.

Oravský hrad

 

Výraznou dominantou oravského regiónu je Oravský hrad. Nachádza sa nad obcou Oravský Podzámok, na 112 metrov vysokej strmej vápencovej skale. Bol vybudovaný na jej výškových terasách. Unikátny súbor troch stavieb horného, stredného a dolného hradu stavali od polovice 13. do začiatku 17. storočia. Oravský hrad sa v písomných prameňoch z roku 1235 uvádza ako kráľovských hrad. V nasledujúcich storočiach často menil majiteľov a od roku 1556 patril Františkovi Thurzovi, ktorý tu postavil renesančný palác. V roku 1800 hrad vyhorel. Dnešnú podobu získal na začiatku 20. storočia, keď časť hradu v romantickom štýle prestaval knieža Jozef Pálffy. Od roku 1868 je v priestoroch Oravského hradu sprístupnená expozícia Oravského múzea P. O. Hviezdoslava – jedného z najstarších múzeí na Slovensku.

 

Trenčiansky hrad 99 km

K najväčším hradným komplexom a k najmalebnejším hradom na Slovensku patrí nepochybne Trenčiansky hrad. Bol vybudovaný v 11. storočí na mieste veľkomoravského hradiska. Jeho charakteristickou črtou je obytná veža – bola postavená v dobe panovania Matúša Čáka – ktorého tiež volali „pán Váhu a Tatier“. V 15. a 16. storočí Štefan Zápolský pristaval ďalší hradný palác. Vzácnou pamiatkou je rímsky nápis z roku 179 n. l. vytesaný na hradnej skale, ktorý hovorí, že tu prezimovali vojaci II. rímskej légie. V priestoroch hradu sú expozície Trenčianskeho múzea – v Matúšovej veži erby majiteľov hradu, v Ľudvíkovom paláci historické zbrane a súčasná heraldická tvorba, v paláci rodiny Zápolských rodová galéria a obrazy bývalých majiteľov hradu a na letnej terase expozícia benediktínskeho kláštora na Skalke.

 

Bojnický zámok 88 km

Dnešný pôsobivý romantický zámok stojí pravdepodobne v mieste bývalého dreveného hradu, ktorý je v písomnostiach uvádzaný už v roku 1113. V 13. storočí bol prestavaný na gotický kamenný hrad a ako kráľovský majetok vystriedal niekoľko majiteľov. K najväčším cennostiam zámku patrí desať gotických obrazov Narda di Cione z druhej tretiny 14. storočia – jeho jediné kompletne zachované dielo. Vzácny je aj vyrezávaný anjelský strop v Zlatej sále, ďalej hradná kaplnka s freskami z roku 1662, obrazáreň s dielami európskych maliarov. Atraktívna je aj podzemná jaskyňa v 26 metrovej hĺbke a nakoniec samozrejme aj záhadný slziaci sarkofág Pálffyho, ktorý podľa svojej poslednej vôle odpočíva na zámku.

 

 

Mestský hrad v Kremnici 94 km

Hrad je komplexom stredovekých stavieb obstavaný dvojitým hradným múrom s bránou a troma baštami. Hradu dominuje rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny, patrónky mesta. Veža kostola z roku 1579 vytvára charakteristickú siluetu mesta. V hradnom areáli sa nachádzajú expozície múzea mincí a medailí dokumentujúcimi dejiny hradu, fortifikačný systém mesta a rozprávanie o kremnických zvonoch a zvonároch.

 

 

Jaskyne

Demänovská jaskyňa slobody 78 km

Jaskyňa je súčasťou najrozsiahlejšieho jaskynného systému na Slovensku. Tvorí ju deväť prepojených jaskýň s celkovou dĺžkou až 35 km. Z nich je okrem jaskyne slobody prístupná aj Demänovská ľadová jaskyňa. Najväčším sprístupneným miestom v jaskyni je tzv. Veľký dóm – 65 m vysoký a 112 m dlhý. Atrakciou je i nikdy nevysychajúci vodopád z jaskynného stropu Hlbokého dómu. Kvapľové útvary jaskyne sú „živé“ stále rastú. Teplota vzduchu je 6,1 až 7 ^o C .

 

Demänovská ľadová jaskyňa 78 km

Nachádza sa severne od Demänovskej jaskyne slobody. Nazývala sa aj dračia jaskyňa, na základe nájdených kostí jaskynného medveďa, o ktorých sa v prvej polovici 18. stor. predpokladalo, že patria drakovi. Demänovská ľadová jaskyňa má tri vývojové úrovne – ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne. Najkrásnejšie zážitky ponúka toto podzemné kráľovstvo na jar, keď voda z roztopeného snehu preniká do jaskyne a následne zamŕza. Vytvára tak nádherné ľadové útvary, stalaktity, stalagmity, ľadové stĺpy a sochy. Teplota vzduchu v zaľadnených častiach sa pohybuje okolo 0 ^o C, smerom do zadných nezaľadnených častí narastá na 1,3 až 5,7 ^o C.

 

Harmanecká jaskyňa 82 km

Harmaneckú jaskyňu nazývajú tiež Biela jaskyňa, pretože sa vyznačuje bohatou snehobielou výzdobou. Rozsiahle siene a dómy na dvoch úrovniach s mohutnými nástennými vodopádmi, bizarnými skupinami stalagmitov a stalaktitov vznikli činnosťou vody. Najväčšou zo sprístupnený siení je Dóm pagod – má 28 metrov a jednotlivé pagody v ňom dosahujú až 12 metrov. Netradičnou hrachovou výzdobou zaujme Hrášková sieň. K najpôsobivejším častiam jaskyne patria jazierka, ktoré sa lesknú všetkými odtieňmi zelenej. Počas prehliadky musí návštevník zvládnuť až 1042 schodov. Teplota vzduchu je 5,8 až 6,4 ^o C.

 

Bystrianska jaskyňa 98 km

Ako jediná na Slovensku má bezbariérový prístup. Jaskyňu po tisícročia vymýval tok rieky Bystrianky, ktorý tu vytvoril podzemnú nádheru na troch úrovniach. Farebná kvapľová výzdoba vytvára výnimočné tvary. Upútajú mohutné pagodovité stalagmity, nástenné vodopády a záclony i sintrové jazierka. Vo Veľkom dóme sú dve pagody vysoké 12 m s priemerom 3 m. od roku 1972 sa Bystrianska jaskyňa vďaka svojej vysokej vlhkosti (92 – 98%) využíva aj k detskej speleoterapii. Jej blahodarné pôsobenie pri chorobách dýchacích ciest a alergických ochorení má už po 14 dňoch pobytu dlhodobý efekt. Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 ^o C.

 

Važecká jaskyňa 92 km

Už za doby dávno minulej poskytovala zimovisko jaskynnému medveďovi o čom svedčia aj nálezy kostrových pozostatkov, dnes vystavených v chodbe Kostnica. Svojimi rozmermi neveľkú jaskyňu objavili v roku 1922 a po rekonštrukcii je otvorená od roku 1954. Vstup do jaskyne je vo výške 78 metrov. Drobnú a krehkú výzdobu kvapľovej jaskyne vo Važeckom krase vytvárali bývalé ponorné vody Bieleho Váhu. Jej biele stalagmity a stalaktity ako aj sintrové jazierka pripomínajú rozprávkovú krajinu. Teplota vzduchu je 6,5 až 7,1 ^o C, relatívna vlhkosť 94 až 96 %.

 

 

ZOO Bojnice 88 km

Zologická záhrada vznikla v roku 1955. V súčastnosi sa v Bojnickej ZOO sa nachádza až 360 zvierat rôznych druhov a 1200 jedincov. Patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie. V minulosti sa vyššia pozornosť venovala rysovi ostrovidovi, bežcom a horským kozám. Zologická záhrada je otvorená denne od 07:00 hod.

 

Tatry 90 km

Tatry sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát. Nachádzajú sa v severnej časti Slovenska na hranici s Poľskom. Pohorie sa rozprestiera na ploche 786 km², z toho na Slovensku 610 km². Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad 2 500 m n. m.

 

Hrobka Žofie Bosniakovej v Tepličke nad Váhom 20 km

 

 

 

 

 

 

Kalvária na vrchu Oravcove v Terchovej

Akad. sochár Milan Opalka, terchovský rodák, je autorom Krížovej cesty v Terchovej. Krížová cesta je postavená zo skla a kameňa, vyťaženého pred vyše sto rokmi v Terchovej. Kameň pôvodne slúžil ako pilier na moste medzi Žilinou a Budatínom a po sto rokoch sa vrátil naspäť do Terchovej. Zámer postaviť krížovú cestu v rodisku Juraja Jánošíka bol dlhodobý. V Terchovej sa totiž nachádza rímskokatolícky kostol, ktorý je najväčším chrámom na Slovensku, zasväteným solúnskym bratom, spolupatrónom Európy – svätým Cyrilovi a Metodovi. V Terchovej sa pravidelne konajú celoslovenské Cyrilometodské dni a Krížová cesta obohacuje toto pútnické miesto. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jánošíkove múzeum v Terchovej

V budove Obecného úradu v Terchovej nájdete na 1. poschodí muzeálnu expozíciu venovanú vývoju Terchovej a jej najslávnejšiemu rodákovi – Jurajovi Jánošíkovi. Jánošík je viac ako osobnosť našej histórie, je skôr legendou, ktorá sa prejavila v umení a slovesnosti.

Terchovský betlehem v kostole sv. Cyrila a Metoda v Terchovej

Dlhoročnou tradíciou kresťanov na Slovensku je inštalovať v období Vianočných sviatkov v svojich kostoloch alebo príbytkoch betlehem, symbol oslavy narodenia Ježiša Krista.Prvá stará Terchová so svojimi typickými remeslami, ktoré sa tu prevádzali v charakteristickom terchovskom prostredí. Druhá časť, ktorú tvoria skromné jasličky, miesto narodenia Ježiša. Tretia časť zachytáva majestátne prepychové mesto Jeruzalem.
Nástupom času figúrky z plastu autor nahradil peknými vyrezávanými figúrkami s lipového dreva. 

Terchovský betlehem sa nachádza v predsieni kostola sv. Cyrila a Metoda.