Informácie Národného parku Malá Fatra

Ako sa vyhnúť konfliktným stretnutiam s medveďom

Kto býva najčastejšou obeťou napadnutí?

 

* poľovníci a lesníci
* lesní robotníci
* hubári
* návštevníci nerešpektujúci zásady pohybu v chránenom území
* návštevníci objektov a miest s výskytom synantropných medveďov
np1
Vyššie uvedené skupiny ľudí nebývajú obeťami náhodou. Spoločným menovateľom je predovšetkým pohyb v relatívne málo vyrušovanom prostredí, prípadne na takých miestach, kde medvede vyhľadávajú potravu a miesta odpočinku. Tu dochádza najčastejšie k tomu, že medveď býva človekom doslova zaskočený, keď sa tento k nemu odrazu dostane na pomerne malú vzdialenosť. Pri prekročení tzv. „útekovej hranice“, či pri vyrušení medveďa pri uhynutej zveri alebo tiež pri náhlom strete s vodiacou medvedicou dochádza zo strany medveďa k obrannej reakcii.

Výrazne nebezpečnejším môže byť stretnutie so synantropným medveďom, naučeným vyhľadávať potravu v blízkosti človeka. Medveď pozorovaný pri hľadaní a konzumácii odpadkov (kontajnery pri ľudských obydliach a horských chatách) je pre návštevníka varovným prstom a nie atrakciou!
np2

    • Ako sa vyhnúť konfliktným stretnutiam s medveďom
    • Prevažná väčšina materiálov pojednávajúcich o tejto problematike odporúča človeku pri napadnutí, aby si ľahol na zem a zbytočne sa nehýbal. Je potrebné podotknúť, že sa jedná o riešenie už vzniknutej, kritickej situácie. Podstatne dôležitejšie je však predchádzať takémuto okamihu. Existujú možnosti ako toho dosiahnuť, aj keď ich účinnosť nebude nikdy 100%:
    • V územiach s výskytom medveďa sa treba pohybovať po značených turistických chodníkoch.
    • Treba prihliadať na časový aspekt súvisiaci so začiatkom a ukončením túry. V skorých ranných hodinách a neskoro večer je pravdepodobnosť stretu s medveďom vyššia.
    • Je nebezpečné prechádzať cez husté porasty mladín, nakoľko tieto bývajú medveďmi vyhľadávané k odpočinku, či zberu potravy (porasty malinčia).
    • V mesiacoch XI – V je rovnako nebezpečné obchádzať skalné komplexy v odľahlejších, turistami neatakovaných častiach prírody. Obdobne sa treba vyhýbať mohutným stojacim stromom a vývratiskám. Na podobných miestach totiž bývajú situované brlohy.
    • Je nevhodné a to v priebehu celého roka (okrem tuhej zimy) vychádzať na rôzne skaly, mimo frekventovaných vyhliadok. Na týchto bývajú pomerne často situované občasné ležoviská.
    • V území je ideálne pohybovať sa v skupine, prípadne aspoň vo dvojici a vzájomne sa pri tom zhovárať (nie však kričať). Aj v prípade, že je človek v teréne sám je dobré viesť polohlasný monológ, alebo si pospevovať. Určité počudovanie okoloidúceho turistu je rozhodne menej závažné, ako nepredvídané blízke stretnutie s medveďom.
    • Upozorniť na seba možno aj občasným poklepkávaním lyžiarskych (trekových) palíc o seba či o kmene stromov a kamene na chodníkoch. Kovový zvuk je veľmi dobre prenikavý a pre divé zvieratá aj cudzí.
    • Upozorňovať na seba pískaním nemusí byť účinné, nakoľko takýto zvuk je zameniteľný s hlasmi vtákov.
    • Pri pohybe v teréne treba neustále vnímať okolie zrakom, no najmä sluchom. Unáhlený presun, kedy človek nevenuje okoliu patričnú pozornosť je neobozretný počin!
    • Bivakovanie v územiach s výskytom medveďa minimalizovať, to znamená, že pokiaľ prenocovanie nie je nutnosťou, je lepšie len daným miestom prejsť. Naviac, bivakovanie je v NP Malá Fatra možné len na vyhradených miestach.
    • Nebezpečnosť priameho stretnutia s medveďom je prípad od prípadu rozdielna. Úlohu zohráva niekoľko dôležitých činiteľov. K nim patrí vzdialenosť pozorovania, smer vetra a tiež to, kto koho skôr zaregistroval. Prevažna väčšina stretnutí končí útekom medveďa skôr, ako si to dokáže človek uvedomiť.

np

  • Nebezpečným môže byť takzvané stretnutie zoči – voči, kedy je vzájomná vzdialenosť okolo 10 – 20 metrov. Ani táto vzdialenosť však nemusí byť vždy signálom, že dôjde k útoku.
  • Ak už medveď na človeka skutočne zaútočí (medveď stojaci na zadných nohách nie je signálom útoku) a nie je možnosť vyliezť na blízky strom, nemá zmysel utekať. Odporúča sa ľahnúť si na zem, skrčiť sa a rukami si chrániť krk a hlavu. Treba zachovať chladnokrvnosť (čo samozrejme v danej situácii nie je vôbec jednoduché) a zbytočne sa nehýbať až pokiaľ sa medveď od zraneného človeka svojvoľne nevzdiali.

Zásady pohybu a správania sa v teréne by si mal osvojiť každý návštevník tunajšej prírody. Svojim uvedomelým vystupovaním môže výrazne prispieť k zlepšeniu medializovanej problematiky.